Hadat sa so zenou je ako jazda na rotopede.
Si z toho strasne unaveny, ale nikam si sa nedostal.

Príde farár k Dežovi a hovorí mu :“Ty Deži, máme taký problém.Pri rekonštrukcii nášho kostolíka sme nejako zabudli na nejaké sväté maľby. V nedeľu nám ho príde pán biskup vysvätiť. Nepodujal by si sa na to nejako ho vymaľovať ?“

„Žiaden problém, pán farár. Dokonca týždňa je to hotové.“Tak Dežo začne pracovať a farárovi to nedá a príde ho hneď na druhý deň pozrieť, ale Dežo nespravil ani čiarku. Tak prišiel zase na druhý deň, ale Dežo stále nič.

Prišiel opäť a Dežo len sedí na lešení a rozmýšľa. Nervózny farár odišiel a prišiel až skoro ráno v nedeľu a nevie sa vynadívať – kostol nádherne vymaľovaný.

Uteká za Dežom :“Dežko ako si to dokázal ?““Ale, ako som tak rozmýšľal, šmyklo sa mi, skoro som sa zrútil dole, našťastie lano ma zachytilo za gule. Od tej bolesti som videl všetkých svätých, tak som ich len obtiahol a bolo.“